História knižnice

Na území mesta Rožňava pôsobilo niekoľko občianskych spolkov, ktoré mali knižnice pre svojich členov. Zlúčením fondov knižníc týchto spolkov vznikla v roku 1929 rožňavská verejná knižnica, ktorá nepracovala pravidelne.

  • 1951

    Rada Okresného národného výboru v Rožňave dala dňa 30.3.1951 súhlas na zariadenie Okresnej ľudovej knižnice v Rožňave, a to zlúčením verejnej knižnice Miestneho národného výboru so štátnou doplňovacou knižnicou a putovnými knižnicami. V decembri 1951 bola slávnostne knižnica otvorená s knižničným fondom 3500 zväzkov

  • 1955

    získala titul Vzorná ľudová knižnica, patrilo k nej 52 obcí, v ktorých sa postupne vytvárali obecné knižnice

  • 1959

    Okresná knižnica v Rožňave sa stala strediskom metodickej, bibliografickej, informačnej a medziknižničnej výpožičnej služby v rámci svojej územnej pôsobnosti. Vydaním nového Knižničného zákona č.53/1959 sa vytvára Jednotná sústava knižníc

  • 1963

    Knižnica na Námestí baníkov č.8 v Rožňave rozvíja svoju činnosť, kde jej bolo pridelených 7 miestností so samostatnou študovňou. Vytvára sa samostatné Oddelenie bibliografie a regionálnej literatúry,  ako jedno z prvých oddelení na Slovensku

  • 1968

    budovanie strediskového systému – vytvára sa 11 strediskových knižníc so 67 pobočkami a 9 samostatnými miestnymi ľudovými knižnicami, širokej verejnosti bola sprístupnená Pobočka Vargove pole v Rožňave

  • 1975

    otvorením samostatného Oddelenia politickej a náučnej literatúry na Námestí baníkov 22 v Rožňave sa rozširuje práca s touto literatúrou a vylepšujú sa priestorové podmienky

  • 1978

    knižnicu navštívili popredné osobnosti svetového knihovníctva – účastníci 44. kongresu IFLA

  • 1982

    Okresná knižnica v Rožňave, ako tretia knižnica v kraji zriaďuje v októbri hudobné oddelenie  na sídlisku Podrákoš v jednej bytovej bunke.

  • 1987

    sťahovanie výpožičných priestorov z Námestia baníkov 8 do priestorov do budovy na Námestie baníkov 22. Pobočka Juh rozširuje svoje priestory a činnosť s celodennou prevádzkou.

  • 1990

    sťahovanie 3 oddelení – hudobné, oddelenie pre deti a mládež a oddelenie krásnej literatúry na ulicu akademika Hronca 9

  • 1993

    začalo sa s automatizovaným spracovaním knižničného fondu Okresnej knižnice

  • 1996

    1.7.1996 sa knižnica stáva súčasťou Gemerského kultúrneho centra v Rožňave

  • Október 1996

    premenovanie Okresnej knižnice v Rožňave na Gemerskú knižnicu Pavla Dobšinského v Rožňave

  • 1999

    Výpožičné služby sa začali realizovať prostredníctvom knižnično- informačného systému Libris

  • 1.4.1999

    získava Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave právnu subjektivitu

  • 2000 – 2003

    rekonštrukcia budovy pre potreby knižnice, ul. Lipová 3

  • 2003

    všetky oddelenia knižnice a sklady z 3 budov sa presťahovali do novej zrekonštruovanej budovy na ul. Lipová 3, kde aj v súčasnosti poskytujú svoje výpožičné a informačné služby pre širokú verejnosť

Súčasnosť

Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave je kultúrnou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj.

je verejnou regionálnou knižnicou, ktorá vytvára univerzálny knižničný fond pre okres Rožňava, zároveň plní poslanie mestskej knižnice pre mesto Rožňava / zhromažďuje, spracúva a uchováva knižničný fond, sprístupňuje informácie a poskytuje knižnično-informačné služby čitateľom a širokej verejnosti  bez ohľadu na vek, národnosť a sociálne postavenie / realizuje informačno-vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia pre deti, mládež  i dospelých / svoje aktivity zameriava na vytváranie pozitívneho vzťahu k literatúre, na podporu čítania a propagáciu literatúry a formovania pozitívneho vzťahu k svojmu regiónu / podieľa sa na vytváraní a posiľňovaní čitateľských návykov, rozvíja čitateľskú, mediálnu a informačnú gramotnosť, pomáha čitateľovi získať čo najviac kvalitných informácii rôzneho druhu / je otvorenou inštitúciou, ktorá neponúka len informácie zo svojich knižničných fondov, ale v rámci kooperácie knižníc vymieňa informácie a dokumenty bez ohľadu na geografické či kultúrne hranice, pracuje s externymi informačnými zdrojmi, ponúka verejnosti internet